Terapia je ľudským stretávaním dvoch rovnocenných bytostí. Jedna bytosť prichádza plná pochybností o sebe, neistôt, bolestí a nejasných nádejí. Má veľa skrytých pokladov a možností ukrytých pred sebou a pred svetom. Druhá bytosť sa vydáva na cestu, ktorú jej ukazuje (tak ako vie) bytosť prvá. Terapeut sa snaží sústrediť na to, čo vidí vo svete klienta – to nepovšimnuté, odložené, znehodnotené, schúlené do kĺbka, ubolené. Využíva pritom tak svoje životné skúsenosti ako aj skúsenosti odborné. Vychádza z predpokladu, že jeho klientka alebo klient sú obdarení veľkým bohatstvom, ktoré sám nemá a snaží sa svojim klientom predať to, čo oni nemajú – čo sa naučil svojím doprevádzaním osudov druhých ľudí. (Strnad, 1998)